Pitný režim a dehydratácia

Sajnos ennek a bejegyzésnek csak szlovák nyelvű változata van. A megtekintő kényelméért az alábbi tartalom alternatív nyelven jelenik meg. Rákattinthat a linkre az aktív nyelv módosításához.

Voda je najbohatšie zastúpenou látkou v tele a z toho dôvodu by sme jej mali prisudzovať značnú pozornosť. O dôležitosti pitného režimu, o možnej dehydratácii ale i hyperhydratácii nám porozprávala odborníčka na vedeckú výživu a certifikovaná výživová poradkyňa NUTRI FOOD PLAN Ing. Miriam Varšová.

Čo je to pitný režim a prečo  je pitný režim taký dôležitý?

Piť dostatok tekutín, ktoré sa budú zdržovať priamo v našich bunkách a zabezpečovať im správnu funkciu, je najjednoduchší krok, aký môžete urobiť smerom k vášmu zdraviu i vitalite.  Ľudský organizmus dokáže prežiť bez jedla niekoľko týždňov za predpokladu, že bude mať dostatok tekutín. Bez vody dokáže prežívať maximálne niekoľko dní. Ľudské telo neustále stráca vodu, avšak denná strata sa značne líši deň od dňa. Všeobecná predstava je, že je to množstvo tekutín, ktoré máme počas dňa vypiť. Väčšinou sa udáva, že by to malo byť od 2 do 3 litrov. Čiastočne je to pravda, ale nemôžeme to zovšeobecniť na všetkých ľudí rovnako.

Pitný režim je individuálna záležitosť – u detí, dospelých, starých, chorých, chudých, moletných, vysokých, nízkych, u športovcov a u tých, čo ťažko fyzicky pracujú. Takže je to rozdielne množstvo tekutín, ktoré by sme mali vypiť. Na náš pitný režim ďalej  vplýva počasie – keď je leto, mali by sme prijímať viac tekutín ako v zime.

Dôležité je zohľadniť aj vplyv stravy, ktorá sa taktiež výrazne podieľa na pitnom režime. Je teda dôležité, čo konzumujeme. Ak je naša strava bežná, zložená z množstva suchých  potravín ako sú pečivo, chipsy, chrumky a extrudované potraviny, potom by mal byť náš pitný režim o niečo bohatší. Ľudia, ktorí sa stravujú racionálne, s vysokým podielom zeleniny a ovocia, nemusia toľko piť, keďže v takomto jedle je dosť vody,  a naopak bežne sa stravujúci ľudia, napr. stravujúci sa fast-foodovým jedlom, by mali piť omnoho viac.

Koľko tekutín je vhodné počas dňa vypiť? Ako mám vedieť koľko mám piť? Existuje spôsob, ako skontrolovať, či som dostatočne a správne hydratovaná/ý?

Udržanie miery hydratácie patrí k základným princípom stálosti vnútorného prostredia.

Voda sa neustále musí prijímať do tela, pretože neustále z tela odchádza. Akékoľvek narušenie tejto výmeny vody vedie rýchlo k narušeniu základných funkcií organizmu. Ľudský organizmus denne stráca v priemere asi 2,5l vody, z toho močom cca 1,5l, dýchaním do 500ml a cca 500ml pokožkou a stolicou. Množstvo vody prijatej za deň do organizmu a z neho za tú istú dobu vylúčené musí byť v rovnováhe. Pocit smädu je vyvolávaný zahustením telesných tekutín a zmenou osmotického tlaku, čím sa stimuluje centrum pre smäd v hypotalame a vylúči sa antidiuretický hormón.

Na výpočet potrebného množstva tekutín sa  najčastejšie používa pravidlo, že na každých 10kg hmotnosti by sme mali vypiť 3dcl tekutiny bez fyzickej záťaže a tepla. Ak cvičíme, sme ťažko pracujúci, alebo trávime čas v horúcom prostredí, príjem vody by mal byť až 4dcl na každých 10 kg. Takto získame orientačné číslo udávajúce  množstvo tekutín, ktoré máme za deň vypiť. Príklad: človek o hmotnosti 60 kg x3 = 180, t.j., mal by vypiť 1,8 litra vody na deň, avšak musíme prihliadať hlavne na našu stravu, pohyb, prácu, podnebie a počasie. V odbornej literatúre sa však dá nájsť odporúčanie na odhad prijatej vody, podľa prijatej energie a tým je: na každých prijatých 1000kcal v strave, prijať 1l vody. U detí v školskom veku je to ešte o polovicu viac.

Ak chceme byť detailní pri určovaní prijatého množstva tekutín, musíme do celkového množstva prijatej vody počas dňa započítať obsah vody v skonzumovaných pokrmoch. Ak hovoríme o strave, je potrebné zdôrazniť, že rôzne potraviny obsahujú rozličné množstvá tekutín. Napríklad je rozdiel, ak prijmeme jedlo bohaté na ovocie a zeleninu, ktoré obsahuje až 90%vody, alebo jedlo s nadmernou „hustotou“ t.j. vysoká koncentrácia živín, ale aj energie  v malom objeme potraviny – sušienky, trvanlivá saláma, extrudované výrobky typu chrumiek, „polystyrénových“ chlebíkov….

Je potrebné brať ohľad aj na veľký nadbytok soli v potrave, kedy  je taktiež nutný zvýšený príjem vody, ktorý je potrebný k zriedeniu zahustenej krvnej plazmy. Ďalším kritériom, na ktoré sa často zabúda, je aj zohľadnenie toho, že žijeme v prekúrených bytoch.  Vzduch v nich je extrémne suchý a tým strácame viac vody dýchaním a potením.

Nastavenie dostatečného príjmu tekutín počas dňa sa dá vyriešiť nácvikom správneho pitného režimu. Ten zahŕňa osobnú kontrolu pomocou zapisovania vypitého množstva tekutín počas dňa. Na to nám pomôže napr. fľaša so známym objemom a súčasne sledovanie objemu moča počas 24hod. a tiež kontrola farby moča. Počas dňa by sme mali vymočiť cca 1,5l moča a mal by byť svetložltý. Naopak, tmavý moč a súčasne jeho menší objem, sú indikátorom nedostatoku tekutín.

Kedy by sme mali piť, je potrebné sa zamerať aj na takéto detaily? 

Hovorí sa, že prevažnú časť tekutín, teda také 2/3 z celkového denného množstva, je dobré prijať doobeda. Vtedy je najlepší čas, kedy náš organizmus  dokáže prijať najviac tekutín a čo najefektívnejšie ich využiť. Poobede nám ostáva 1/3, aby si organizmus oddýchol a náš spánok nebol v noci rušený častým močením.

Aké sú prejavy nevhodného pitného režimu? Čo je to dehydratácia?

Znížený príjem vody môže viesť k zhoršeniu zdravotného stavu. Dehydratácia je teda stav nadmerného úbytku tekutín, hlavne mimobunkových, ktorý môže nastúpiť akútne alebo chronickyNáhla strata tekutín a nedostatočná náhrada vylúčených tekutín sa prejaví rýchloMierny a dlhodobý nedostatok vody, ktorý ani nemusíme registrovať, môže taktiež zapríčiniť vážne zdravotné problémy. Popri opakovaných bolestiach hlavy, alebo zápchy, môže viesť k poruchám obličiek, zápalov močových ciest,  tvorbe močových kameňov a pod. Ak je dehydratácia sprevádzaná aj nárastom teploty, už po pol hodine vedie k zníženiu celkového objemu krvi. Krv sa zahusťuje a tým narastá koncentrácia minerálnych látok v nej, to môže mať za následok svalové kŕče.

Dehydratácia je nebezpečná najmä v detskom veku, pretože na hospodárenie s vodou reagujú naše deti citlivejšie ako dospelí.

V detskom veku dehydratácia nemusí byť iba chybou pitného režimu. U najmenších detí príčinou môžu byť aj časté rotavírusové infekcie, ktoré spôsobujú hnačku a tým aj riziko vzniku dehydratácie.Taktiež príkladom straty tekutín je vracanie, zvýšená telesná teplota alebo horúčka. V starobe dochádza k zníženiu vnímania pocitu smädu, čo môže viesť ku chronickým ťažkostiam.

Medzi typické príznaky dehydratácie sa radí:

  • bolesť hlavy
  • búšenie srdca
  • tŕpnutie prstov a končatín či pier
  • mdloba a kolaps
  • únava
  • strata výkonnosti
  • ospalosť
  • podráždenie a znížená psychická odolnosť
  • pocit chladu
  • tmavý moč a močenie menšieho množstva
  • suchá pokožka

Pri dlhodobejšom nedostatku nastupuje aj:

  • bolesť kĺbov
  • zápcha
  • bolesť brucha, najmä v okolí žalúdka
  • zhoršenie chronických ochorení
  • porucha funkcie obličiek

Môže nadmerné pitie človeku aj uškodiť?

Existuje aj riziko opaku dehydratácie a to prevodnenie – hyperhydratácia. K nej dochádza ak v krátkom časovom horizonte vypijeme viac ako 7l čistej vody, nízkostupňového piva alebo z dôvodu rôznych ochorení. Vzniká tak otrava vodou. Prejavy sú časté močenie, opuchy končatín, poruchy činnosti lymfatického systému, zdurené krčné tepny.

Ing. Miriam Varšová

Odborníčka na vedeckú výživu a certifikovaná výživová poradkyňa NUTRI FOOD PLAN.

WordPress Image Lightbox Plugin
error: Content is protected !!

START TYPING AND PRESS ENTER TO SEARCH