Ako som začala chudnúť s NUTRI FOOD PLAN?
Ale to by bol príbeh vlastne od konca. Začnem od konca? Alebo od začiatku? S mojou váhou, či vlastne nadváhou sa pasujem celý život – od detstva. Možno v tom má prsty trochu genetika, možno trochu spôsob stravovania a tradičné jedlá v rodine, ale asi najväčší podiel na tom mám ja sama. „Jem“ a trápim sa naozaj celý život. Na každom liečení, na ktorom som bola (prvýkrát to bolo v mojich piatich rokoch) som bola priradená na špeciálnu redukčnú diétu – diéta č. 8 – nezabudnuteľné číslo. To čo sa tam za šesť týždňov podarilo, to bolo vždy veľmi rýchlo späť. Trochu mi potom pomohol život na stredoškolskom internáte. Pravidelná strava a hlavne žiadna špajza ani chladnička. Samozrejme trochu sebadisciplíny a skvelá partia dievčat, ktoré ma naučili pri spoločnom stolovaní jedlo nezhltnúť, ale požuť a vychutnať si ho. A naučili ma mať radosť z pohybu. Každodenné večerné spoločné cvičenia na chodbe, beh a prechádzky po parku. Boli skvelé.
“Chvíľu som si tento spôsob života udržala aj po odchode zo strednej školy”.
Potom však prišla rodina, práca, starosti a vždy niečo a niekto, kto bol dôležitejší. Proste starostlivosť o seba samu sa vzdialila do nedohľadna. No a ďalšia kríza prišla pri štúdiu popri zamestnaní a starostlivosti o rodinu. Študovať s dvoma malými deťmi fakt nebola sranda. No a hádajte kde som brala energiu. Chladnička a špajza to istili. Každá skúška, znamenala ďalšie kilá. Pred štátnicami sa mi síce podarilo dať dolu krásnych 22 kíl. Chvíľu sa mi to podarilo udržať – menej stresu a viac pravidelného pohybu.
Prišli roky kolísania. Pár kíl dolu, ale vždy viac späť. Vyskúšala som snáď všetky diéty. Bezuhľovodánovú diétu, kombinovanú stravu, oddelenú stravu, ryžovú diétu, zeleninovú, tukožrútsku polievku a mnohé ďalšie. Vždy to stroskotalo na tom, že som dlho nevydržala. Každodenne variť zvlášť pre mňa a zvlášť pre moju rodinu som nikdy dlhšie ako mesiac nevydržala. Naviac k môjmu životu pribudla moja funkcia vedúceho pracovníka v zamestnaní, viac stresov, čo sa rovnalo viac kíl. Nespočetne veľakrát som s tým začala niečo robiť a ešte viackrát som zlyhala. Pri všetkých povinnostiach a stresoch som nemala silu venovať sa sama sebe, pracovať na sebe a vylepšiť tak svoj život. A tak som sa len prestala vážiť a pomaličky som dokupovala čoraz väčšie oblečenie.
Prvé stretnutie s NUTRI FOOD PLAN v marci to budú dva roky
Letáčik na „Dni učiteľov“. Komentovala som ho – „ja viem čo mám a kedy mám jesť, len nemám tú silu dodržiavať to a hlavne vydržať“. Prešiel ďalší skoro rok a možno ešte nejaké malé pokusy, ktoré mali viesť k redukcii mojej váhy. Neúspešne. Až prišlo predvianočné obdobie 2017 a stretnutie s mojou dobrou známou. Skoro som ju nespoznala. Krásna, štíhla, omladnutá.
A dostala som referencie na výživovú poradkyňu Renátku zo spoločnosti NUTRI
Došla som domov a odpovedala manželovi na otázku z predchádzajúcich dní: „Už viem, čo chcem na Vianoce. Na začiatočný balíček stravy NutriFood.“ Objal ma a povedal: „Dobre.“ Možno vtedy videl v mojich očiach to rozhodnutie a odhodlanie. Renátke som zavolala 2. januára .2018, 4.1. som mala prvé stretnutie a 5.1. som začala so zmenou seba samej. Vtedy to bolo rozhodnutie, že to dokážem. Že nechcem žiť celý svoj nasledujúci život v tom obrovskom tele. Že si chcem užívať prechádzky bez toho, aby som bola po pár krokoch zadýchaná. Že si chcem obliecť pekné šaty. Že chcem nakupovať v normálnych obchodoch. Že sa nechcem každé ráno zobudiť s mokrou spotenou hlavou. Že si chcem svoj život užívať plnými priehrštiami bez obmedzení, ktoré som si spôsobovala vlastne ja sama. Išla som si vlastne sama sebe „na nervy“. A tak som sa rozhodla a požiadala Renátku o pomoc. A pomohla mi. Aj keď mi spôsobila šok, keď som sa u nej postavila po dlhom čase na váhu. Ale ďakujem za to, že mi pomohla naštartovať. Držala som sa všetkých pokynov i rád, ktoré som od nej dostala.
“Najťahšie boli vtedy prvé dva týždne.”
Doma vtedy varila dcérka Janka a ja som si do kuchyne chodila len prevariť vodu a pripraviť jedlo NutriFood, alebo očistiť a nakrájať zeleninu. Kaše a polievky mi celkom chutili a kokteily mi zase nechutili. V práci som musela párkrát utiecť zo školskej jedálne, keď ma oviala vôňa skvelého obľúbeného jedla, ktoré navarila naša „pani“ kuchárka. Vtedy ma zachránila kolegyňa, ktorá tam ostala s deťmi. Po dvoch týždňoch na, ďalšej návšteve u Renátky prišlo prvé povzbudenie. Za dva týždne som schudla 7 kilogramov. To bola super odmena za to, že som skutočne ani jedenkrát neporušila nastavené pravidlá. Už to potom bolo čoraz jednoduchšie. Kokteily, ktoré mi chutili menej som už vynechala, keďže som už mohla aj hlavné jedlá NutriFood. S každým ubudnutým kilom som mala viac energie a chuť pokračovať. Vlastne to bolo čoraz jednoduchšie. Po mesiaci a schudnutí 14-tich kíl ma už ľudia v okolí chválili a videli moje šťastie v očiach a energiu, ktorej som mala čoraz viac. Po šiestich týždňoch som k nastavenej strave pridala dvakrát týždenne latino tanec, a nové povzbudenie trénerky, ktorá ma videla po šiestich týždňoch.
Skvelú podporu som cítila aj v celej našej rodine i u priateľov
Nič verejné, len cez prestávku prišla za mnou a povedala „Katka, Ty si schudla“, „a dosť, však?“ Samozrejme, že ma to potešilo. Môj úbytok váhy si všimol aj nezainteresovaný človek. Skvelú podporu som cítila aj v celej našej rodine i u priateľov. Na rodinnej oslave, či priateľskom posedení som mala prichystaný špeciálny obložený tanier plný bielej a zelenej zeleniny. Veľmi milé. A čo sa stalo s mojou kuchyňou? Po pár týždňoch som zvládala aj variť a piecť bez toho, aby som vyskúšala ako to chutí. Len keď sme mali hostí, tak som dávala ochutnávať navarené jedlo manželovi alebo dcére. Ale všetkým chutilo J. A ešte ma aj všetci chválili. Za jedlo aj za to, ako vyzerám. Keď sa trochu oteplilo, tak som chcela začať chodiť na dlhšie prechádzky s palicami – nordwalking. Samozrejme, že sa mi samej moc nechcelo. Ale nenechala ma vtom samu moja priateľka Vladka. Trikrát do týždňa so mnou chodila na čoraz dlhšie prechádzky. A prechádzky mi pomohli s ešte väčším úbytkom mojich kíl. A ja dúfam, že už nikdy nebudú moje J. Po čase sa k nám na prechádzkach pridal aj môj manžel. A neskôr bol on ten, ktorý ma volal „ideme sa prejsť?“ Frekvenciu prechádzok sme tak zvýšili až na 5-krát za týždeň, niekedy aj viac.
Čakali ma samé milé stretnutia a povzbudenia aj od blízkych i „cudzích“ ľudí.
Kolegynka i priateľka Ivka slovami: „Ja sa prvých 15 minút ani neviem sústrediť na nič, lebo sa neviem vynadívať, aká je to úžasná zmena“. Aj priateľka Reginka: „Prepáč, že sa tak na Teba pozerám, nemám žiadnu úchylku, ale si krásna.“ Alebo pán Vladko (stretávame sa dvakrát do roka) – za polhodinové stretnutie mi ani neviem koľkokrát povedal, že ten nový účes mi veľmi pristane, a že veľmi dobre vyzerám. To už som mala -40 kíl. No nepovedala som mu, že to nie je len účesom a teraz netrpezlivo čakám na ďalšie stretnutie, ktoré by malo prísť čoskoro. -78 kíl bude možno zjavnejších. A možno ma ani nespozná, tak ako mnohí ľudia, s ktorými som sa dlhšie nestretla. Niekedy si užívam anonymitu a to, že znovu splývam s davom. A niekedy zas oslovím ľudí a spoznajú ma podľa hlasu. Celé leto a jeseň si užívam obliekanie do šiat, dokonca do šiat mojej dcéry. Je skvelé mať spoločný šatník s 18-ročnou dcérou.
Ďakujem všetkým, ktorí mi pomohli zvládnuť týchto 10 mesiacov
Ďakujem Renátke za všetky rady i povzbudenia. Ďakujem manželovi Peťkovi za podporu a spoločnosť na prechádzkach. Veď keď ma niekto chcel presviedčať o tom, že si trochu môžem dať (čohokoľvek), tak ma bránil „Nechajte ju! Nechce!“ Ďakujem mojej dcérke Janke, že ma zastúpila v kuchyni, keď som tam byť nemohla, či nezvládla. Ďakujem celej mojej rodine za podporu a povzbudenia. Ďakujem mojim priateľkám Vladke a Katke za kilometre s paličkami a povzbudzujúce slová. Ďakujem aj kolegyniam za podporu, pochopenie a povzbudenie.
